V preklade do ľudskej reči, to znamená také fungovanie, ktoré čo najmenej vyčerpáva nás samých aj okolité prostredie tak, že sa všetko dokáže prirodzene obnovovať. Alebo ešte jednoduchšie: treba robiť veci tak, aby ste sa čo najmenej narobili, čo najmenej minuli, a mali pritom čo najväčší úžitok.
Trochu filozofie na úvod nikdy nemôže uškodiť. Začneme podstatou permakultúry (z anglického „permaculture“), ktorú vystihuje už jej názov. „Perma“, od slova permanentný, v zmysle trvalo udržateľný. A „culture“, čo zo začiatku znamenalo agriculture (poľnohospodárstvo), a neskôr sa rozšírilo na kultúru ako takú. Kultúra predstavuje naše fungovanie a vzťahy s okolím, v tom najširšom zmysle slova.
Pokiaľ ide o záhradu, znamená to napríklad aj uvedomenie si toho, čo a koľko naozaj potrebujeme. Vytvorenie vhodných priestorov a pestovanie len potrebného množstva. Je to jedna z možných ciest, ako mať záhradu, ktorá zbytočne nevyčerpáva zem ani nás, z ktorej máme primeraný úžitok (psychický aj materiálny) s vynaložením minimálneho úsilia. Ak si „poriadnu“ záhradu predstavujete, ako zelený koberec bez púpavy, obklopený tujkami, alebo dokonale rovné okopané hriadky bez stebielka buriny, potom vám správna permakultúrna záhrada bude naozaj pripadať bez systému a komplikovane.
Zdanie však môže klamať, a teda na oko vyzerajúci organizovaný chaos predstavuje veľmi sofistikovaný systém. Je to systém inšpirovaný prírodou. Napríklad v lese rastú nielen stromy, ale pod nimi aj nízke byliny a kríky, ktoré sa navzájom podporujú a vytvárajú si vhodné podmienky. A pripadá vám les neupravený? Cítite sa v ňom nepríjemne? A pritom si rastie len tak, bez rýľovania, hnojenia alebo kosenia…
Permakultúra a jej zásady
Jednou zo základných zásad permakultúrnej (alebo aj prírodnej) záhrady je fungovanie v súlade s prírodou. Využívanie rovnakých princípov, mechanizmov a vzťahov medzi rastlinami, živočíchmi a mikroorganizmami, ktoré sú si v prírode navzájom prospešné. Výsledkom permakultúrnej záhrady je práve pôsobenie na rozvoj lokálnej biodiverzity.
V prvom rade je dôležitý výber druhov a odrôd, ktoré budú na konkrétnom stanovišti prosperovať. Prednosť sa dáva húževnatým stromom a kríkom, trvalým a viacročným rastlinám, prípadne rastlinám, ktoré sa samé množia, takže ich netreba každý rok pracne sadiť alebo siať.
Okrem toho musíte vedieť, ktoré rastliny sa navzájom znášajú a podporujú a ktorým kombináciám sa naopak treba vyhnúť. Je totiž výhodné sadiť rastliny v takých kombináciách, aby si navzájom pomáhali (tzv. alelopatické vzťahy) – napríklad paradajkám sa darí s kukuricou, zelerom alebo s bazalkou.
Práve tu je priestor zamyslieť sa nad tým, čo skutočne potrebujete, a čo je len nezmyselná móda. Naozaj potrebujete nízko kosený trávnik? Neposlúži vám rovnako dobre, a možno aj lepšie lúka s kvetmi? Navyše je krajšia a je s ňou menej práce. Naozaj potrebujete živý plot zo samých tují? Nebude lepšie vytvoriť ho zo zmesi ovocných kríkov? Určite to bude zaujímavejšie aj užitočnejšie využitie miesta – pre vás, aj pre včely a motýle.
Čo je biodiverzita ?
V skrátenej forme nahrádza termín biologická diverzita, ktorý v sebe zahŕňa diverzitu génov v rámci druhov, diverzitu druhov v rámci ekosystémov a diverzitu ekosystémov – napr. koralových útesov, lesov, prérií, mokradí, a pod. v rámci biosféry.
Ak však vo svojej záhradke nechcete pestovať zeleninu, ale mať ju skôr okrasnú, sú aj ďalšie možnosti a spôsoby ako do nej priniesť nepatrný život. Zároveň sa tak môžete podieľať na podpore lokálnej biodiverzity takýmito spôsobmi:
Do záhrady môžete vysadiť pás lúčnych kvetov, alebo medonosné rastliny do kvetináčov, a tým podporiť opeľovačov (včely, včely samotárky, čmeliaky, pestrice alebo motýle). Tipy na medonosné rastliny nájdete tu.
Opeľovače nie sú len včely, ale aj iný hmyz. Čmeliaky, motýle, osy, sršne, vážky alebo mravce. Preto môžete zvážiť aj umiestnenie hmyzieho domčeku v rámci vašej záhrady. Navyše domček poskytne ubytovanie nielen pre opeľovačov, ale aj pre ďalší užitočný hmyz.
Aj MY v Allianzi sme sa rozhodli podporiť hmyz v meste a vlastnoručne sme vytvorili prvý hmyzí hotel.
Najtradičnejším spôsobom ako si spestriť záhradku krásnym a spevavým tvorom, ktorý je pri rannej nedeľnej kávičke k nezaplateniu, je umiestnenie vtáčej búdky, alebo kŕmidla. Pri výstavbe môžete zvážiť veľkosť vletového otvoru. Podporiť tak svoj obľúbený druh, alebo osadiť viac búdok a dať šancu na hniezdenie viacerým druhom. V zime sme si aj my v Allianzi spomenuli na našich operených kámošov a nenechali ich hladnými. Na budove Allianzu v Bratislave a jej okolí, sme umiestnili vtáčiu búdku a niekoľko kŕmidiel pre vtáčiky.
Menej netradičným spôsobom, ako podporiť život vo vašej záhrade, je umiestnenie netopierej búdky. Netopiere sú totiž jedinými živočíchmi, ktoré sú schopné loviť v noci hmyzích škodcov lesných porastov a poľnohospodárskych plodín, ale tiež komáre, podobne ako vtáci vo dne.
A čo odporúča náš Eko tím?
Zdroje:
1.bp.blogspot.com/-j6_wb8bCStE....
Prečo si do záhrady umiestniť domček pre hmyz - Záhrada.sk
.jpeg)
.jpg)
.jpeg)
.jpg)
